Helicopter view

Autor: Barbora Komjathy | 17.2.2020 o 8:42 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  327x

demagóg - kto používa demagogické prostriedky, kto koná demagogicky  demagógia - frázovité a lživé pôsobenie na ľudí a ich city a pudy zneužitím klamných sľubov, pocitov, predsudkov al. neznalosti;    

Na základnej, strednej aj vysokej škole nás učili rovankým spôsobom. Podstatné bolo memorovanie. Okrem minimálnych odchýlok, kde bola potrebná logika, ako napríklad pri výpočtoch, išlo vždy o to, zapamätať si čo najväčšie kvantum učiva. Vedieť všetky delenia, kategórie, čísla a štatistiky a v dannom momente sa naučiť veľmi veľa konkrétnych údajov, z ktorých niektoré mali všeobecnú platnosť, ainé sa však v čase menili a už po pár týždňoch pre nás nemali výpovednú hodnotu. Nikdy nezabudnem ako sme sa na zemepise na základnej škole učili počty obyvateľov jednotlivých štátov. Vážne! Bol to údaj, ktorý sme museli vedieť spamäti. Presne tak, ak bol počet obyvateľov 7,8 milióna a v písomke by sme napísali 7,7 , šup ho bod hneď dole, lebo je to zlá odpoveď. Počas školy ma naučili enormne veľa informácií a testom mojich možností boli samozrejme štátnice. Po ukončení vysokej školy by sme podľa mňa nemali dostať diplom, ale papier s nejakým koeficientom, ktorý by určoval koľko učiva sa dokáže človek naučiť za určitý čas.

Aby boli veci uvedené na pravú mieru musím priznať, že boli aj vyučujúci, ktorí položili otázku nie v tvare vymenujte mi ekonomické teórie ale opýtali sa nás: „Čo si o tom myslíte ? Aký je váš názor? Čo by ste na to povedali vy?“ A bez ohľadu na to, či sa bavíme o základnej, strednej alebo vysokej škole, vždy bola reakcia v triede rovnaká. Ticho... Bohapusté ticho, ktoré, ak sa vyučujúci nevzdal,  sa po čase zmenilo na diskusiu maximálne troch žiakov. Nemôžeme však nikomu vyčítať, že sa neprihlásil a nechcel prezentovať svoje postoje. Nebol na to zvyknutý, nemal to v poznámkách, nikdy to nerobil a hlavne bolo potrebné sa predsa naučiť prebraté učivo a nie zamýšlať sa....

Aby sme sa správne pochopili, myslím si, že diskusia bez vedomostného aparátu sú obyčajne krčmové reči, avšak kvantá vedomosti, bez zamyslenia a diskusie sú akoby sme vlastnili úžasnú a obsiahlu encyklopédiu, ale mali by sme ju celý čas len odloženu v našej krásnej knižnici.

Po ukončení štúdií nás vypustili do sveta „pripravených“ na život.  Ja nebudem hovoriť za všetkých, tak prosím nasledujúce tvrdenia berte ako značne subjektívne zafarbené mojou skúsenosťou.

Po príchode do nadnárodnej korporácie zažije člověk počas skúšobnej doby taký šok, že sa úplne zabudne pracovne snažiť a jediné čo chce, je prežiť. To čo roky rokúce zažíval a čomu sa priúčal je hneď po welcome day preč a odkryje sa mu úplne iný svet. Netuším ako by sa to dalo vysvetliť, k čomu to prirovnať. Je to ako keď žijete v rodičovskom byte a rodičia odídu na víkend preč, vy ostanete sami doma a po víkende si myslíte, že ste samostatný a  viesť domácnosť je úplne jednoduché. Neuvedomujete si ale, že vo vlastnej domácnosti sa vám nič samé nenakúpi, a tým myslím od nábytku a spotrebičov až po praobyčajnú soľ, nebudete mať len tak odložené veci v skrini, čisté uteráky, plnú chladničku, zaplatený nájom, elektrinu a vodu. No proste si neuvodemíme, že počas víkendu sme vlastne boli v hoteli a akoby viedli svoju domácnosť. Škola Vám teda dá zdanlivý pocit pripravenosti.

Takže zažijeme proste absolútny šok, ktorý následne trvá celý život. Zrazu od nás chcú samostatnosť, proaktivitu, nadhľad, konkrétne riešenia, diskutujú s nami, pýtajú sa nás na náš názor a či ho vyjádríme nie je možnosť ale povinnost. Nepíšeme a neodpovídáme samy za seba ale musíme komunikovať, konzultovať a dohodnúť sa s kolegami a mnohokrát pre dnimi dokonca musíme obhajovať a argumentovať svoje názory.

Zrazu pochopíme, že ten reálny svet funguje inak a v práci sa prispôsobíme týmto požiadavkám a získáme kritické myslenie, nadhľad, naučíme sa nepríjmať všetky informácie ako fakt ale budeme sa na svet pozerať a pritom používať vlastnú úvahu. Otázkou je či si tieto vlastnosti prenesieme aj do súkromného života.

Čo chcem týmto vlastne povedať? V dnešnom svete plnom neobmedzených možností získavania informácií ako aj vyjadrovania svojho názoru prostredníctvom internetu a mnohokrát s utajenou identitou tu existuje mnoho demagógov. Títo ľudia fungujú ako upíri a ich ľudskú krv tvoria práve tí, ktorí bez premyslenia príjmajú názory tak, ako sú im podávané. Neskúmajú, nezamýšlajú sa, nepreverujú informácie, ktoré sú im prezentované a častokrát  na základe prchkých emócií súhlasia a stotožňujú sa práve s chytľavými demagogickými myšlienkami, ktoré sú im veľmi šikovne podsúvané.

Verím, že dnešné deti už na tom budú lepšie a nebudú musieť čakať do dospelosti aby sa naučili  vytvárať si vlastný názor na základe faktov a kritického myslenia. Dúfam, že všetci s týmito atribútmi do praxe prídu a každého kto sa ich pokúsi „zdemagogniť“ pošlú presne tam kam patrí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?