Čierno-biely svet vtedy a dnes

Autor: Barbora Komjathy | 14.2.2020 o 8:42 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  258x

Malá úvaha o kadečom a prtiom o jednom a tom istom na krásne utorkové ráno. Nikdy nie je zlé na chvíľku sa zastaviť a popremýšľať.

Skúste so mnou teraz jeden experiment. Predstavte si, že by existovala kniha, ktorá by slúžila ako návod na život. Reálny rozhodovací algoritmus, ktorý by nám v každej situacií presne povedal ako sa máme zachovať, aký názor zastávať, ktorú z možností si vybrať aby to bolo pre nás najlepšie. Jednotný postup pre každého jedného z nás, ktorý sa ocitnej v tej akej situácií, aby nemusel dlho premýšľať, lamentovať a zvažovať, ale aby si nalistoval podľa obsahu prislúchajúcu stranu a urobil to, čo mu knižka odporučí. Nekriticky by prijal jej rozhodovaciu moc. Všetci by sme tým pádom mali rovnaký názor na nové či existujúce kontroverzné témy, postupovali by sme rovnako v bežných, ako aj v krízových situáciach a pritom by na prvom mieste bolo ako blaho jednotlivca, tak aj celej spoločnosti. Je jednoznačne zaujímavá predstava, že by sa celá spoločnosť zhodla na otázke ekologickej zmeny, národnostních menšín, systému vzdelávania v krajine, riešenia problému chudoby a starnutia populácie. Proste by sa nikto s nikým nehádal, neexistovali by konzervativci a liberály, pravičiari a ľavičiari, veriaci a ateisti...

Spôsobilo by to fakt, že by neexistovali konflikty a názorové rozdiely. Každý by robil len správne rozhodnutia ariadil sa tou istou knihou.

Je to nádherná, utopická myšlienka.  Naozaj by to bola nádhera?  Bol by svet ešte svetom? A hlavne KTO by túto knihu napísal. Komu by sme dali do rúk takúto zodpovednosť? Koho by sme všetci akceptovali ? Bolo by to vôbec správne? Čo ak by sa tam náhodou stala nejaká chyba ? Odhalil by ju niekto alebo by všetci nasledovali aj zlé pravidlá? Je niečo také vôbec aspoň trošku možné? Keď sa zamyslíme vlastne niečo obdobné už máme - normatívne právne akty. Existujú entity, ktorým sme dali právomoc, aby vydávali najrôznejšie všeobecne záväzné pravidlá pre všetkých a dokonca máme aj takých nositeľov, ktorý môžu riešiť poprípade rozhodovať individuálne požadavky, či spory. Neudávajú nám priamo morálny a hodnotový rámec, avšak je na dlhšiu polemiku akým spôsobom nás ovplyvňujú a dotvárajú naše názory, o ktorých si myslíme, že sú rýdzo naše, berieme  ich ako absolútnu samozrejmosť a inak si to už predstaviť ani nevieme.

Je zaujímavé v akom stave sa momentálne nachádzame. V určitých otázkách sme sa po veľmi dlhom vývoji vzdali, mnohokrát deštrukčnej, svojvôle v prospech spoločnosti a prijali sme pravidlá v podobe ústav a zákonov, ktoré formujú naše spoločenstvo. Dnes už nie je otázka či niekoho zabiť je dobré alebo zlé. Či je krádež len cirkevným hriechom alebo za ňu bude zlodej potrestaný nie len spoločensko-morálnym odsúdením, ale aj reálnym trestom. Spoločenský, politický, morálny vývoj nám ukázal, že tieto veci akceptovať nechceme, nebudeme a všetci sme sa zhodli na tom, že sú zlé. Keď sa pozrieme do minulosti, nie vždy to tak bolo. Vražda bola viac menej bežnou záležitosťou, platilo pravidlo ako oko za oko zub za zub, králi a cisári zabíjali svojich poddaných. Nie tak dávno bol na našej zemi vo vyspelých krajinách otrokársky systém, kde si nie všetci ľudia boli rovní. Keby sme sa mohli vrátiť v čase a povedali by sme ľudom zo 16. storočia, že existujú voľby, že človek nemôže druhého nútiť pracovať od svitu do mrku , že  ľudia si môžu sami vybrať vierovyznanie a sú im zabezpečené základne práva a slobody, asi by na nás pozerali ako keby sme prišli z vesmíru a najpravdepodobnejšie by nás vysmiali, že je to absurdné a zároveň by nás hneď upálili.

Preto nebudme ako naši predkovia. Pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude existovat spomínaný komplexný návod na život je nulová a je to tak správne. Avšak verím, že naša spoločnosť sa naďalej bude zdokonalovať a formovať aby pribúdali ďalšie všeobecne platné a spoločnosťou uznávané pravidlá správania sa, ktoré budú ešte viac vypovedať o našej ľudskosti, solidarite a ďalších cnostiach, ktorými disponujeme len my, ľudia. Preto vždy pred tým, než začneme tvrdo prezentovať svoj názor, tak sa na chvíľku zastavme a pouvažujme. Pouvažujme nad dobrom a zlom, morálnym a amorálnym, spravodlivým a nespravedlivým, ako aj nad tým, či vôbec k danej téme máme čo povedať. 

Je v poriadku mať svoj názor a postoj, je to krása a výsada demokracie, v ktorej žijeme a taktiež si to treba vážiť nakoľko sa nejedná o samozrejmosť ani v dnešnom svete.  Avšak nie ku všetkému sa vyjadriť musíme, nie na všetko musíme mať názor a postoj. Inteligentný človek vie, kedy má byť ticho. Nie preto, aby potláčal svoje hodnoty, postoje a názory, ale preto, že možno nemá dostatok informacií, skúsenosti, vedomostí, či len nemal dosť času sa vo svojom názore zjednotiť a na problematiku sa pozrieť z rôznych pohľadov a po úvahe si urobiť vlastný názor. VLASTNY NÁZOR- nie názor niekoho iného, ktorý sme nekriticky prijali len preto, že je to jednoduchšie...

Buďme vnímavejší, rozumnejší, hlbší a uvedomme si, že nie je dôležité vyjadriť sa ku všetkému, ale vyjadriť sa zmysluplne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?